Prečo podporujem

Prečo podporujem Slovensko bez drog?

„Občianske združenie Slovensko bez drog podporujem od jeho úplného vzniku. Zo začiatku to bola nefinančná pomoc, neskôr jednorazové príspevky, a teraz 2% z daní a aj pravidelné mesačné príspevky.”

Ing. Martin Wiedermann

“Slovensko bez drog podporujem preto, že sa mi páčia ciele SBD a plne sa s nimi stotožňujem. Neviem sa ztotožniť s predstavou, že by v škole, alebo pred školou, mali mojim alebo iným deťom ponúkať drogy. A už vôbec sa neviem ztotožniť s tým, že by deti nepoznali pravdu o drogách, že by sa nevedeli správne rozhodnúť, keď už im aj niekto drogu ponúkne, alebo že by si neboli aspoň vedomé skutočných rizík a že by nemali právo slobodnej a vedomej voľby. Prevencia a dobrý príklad sú v tejto oblasti najúčinnejšie. No a tiež preto, že môj otec bol psychiater a ja som mal možnosť vidieť priamo u neho na klinike mnoho skrachovaných existencií, ktoré keby vedeli kam ich látky spôsobujúce závislosť privedú, tak by sa možno rozhodli niekde v čase inak. Snažím sa motivovať ľudí v mojom okolí, aby podporili túto aktivitu. Vo svojom okolí totiž vidím mnohých v problémoch s mladými, ktorí začali s drogami. Vidím, ako to ruinuje celé rodiny. V rodine kamarátky, došlo po mnohých komplikáciách a zlomoch k najhoršiemu – jej brat si siahol na život. U iného blízkeho známeho, syn prepadol marihuane a na dlhé roky to negatívne ovplyvnilo fungovanie celej rodiny. Nielenže sám chlapec, užívateľ si skomplikoval život (v práci, pred zákonom a pod.), ale chod celej rodiny sa muselo poriadiť tomu, aby ho zo závislosti dostali. Bývalý priateľ mojej kolegyne prepadol drogám, čo komplikovalo nielen ich vzťah, ale aj jeho prácu a život. Ona si zobrala úver, aby mu pomohla zafinancovať rehabilitačný program a ešte dlhé roky po rozchode musela splácať jeho záväzok, na ktorý sám akosi pozabudol. Mohol by som pokračovať ďalšími… Som len sám, kto pozná vo svojom okolí takéto konkrétne príbehy!? Určite sme viacerí, mnohí si však tento problém nevšímajú, alebo si myslia, že sa ich to netýka… Veria, že im sa to nemôže nikdy stať. Keď im však problém zaklope na dvere, tak už môže byť neskoro…”