Sid Vicious (*1957 +1979): decko, ktoré sa hralo na rebela

Sid Vicious (*1957 +1979): decko, ktoré sa hralo na rebela

Sid Vicious, vlastným menom John Simon Ritchie bol basgitarista prelomovej punkovej kapely Sex Pistols. Sid sa viac ako svojim hráčskym umením preslávil imidžom a správaním. Bol vzorom mladej rebelujúcej britskej generácie. Sid je jasným príkladom, ako rýchla sláva dokáže zničiť mladého chlapca, ktorý ešte sám netuší, o čom svet je, ale správa sa, akoby bol jeho pánom.

Sid vyrástol v neutešených pomeroch Británie na prelome 60tych a 70 tych rokov. Jeho matku vyhodili zo školy, otec bol poloprofesionálny hráč na trombón. Keď sa s matkou Sid presťahoval na Ibizu, žili z predaja drog. Už v 14tich rokoch predával na koncertoch LSD, v 17tich si začal spolu s matkou pichať amfetamíny.  Síce ich otec finančne podporoval, ale keď pár šekov meškalo, matka sa druhýkrát vydala za Johna Beverleyho.

V 1973 sa v škole zoznámil s Johnom Lydonom, druhou tvárou neskoršej kapely Sex Pistols. Hovorí sa, že John pomenoval Sida po svojom škrečkovi Sidovi, ktorý vtedy ešte Johna Ritchieho pohrýzol do ruky. Lydon vtedy povedal: “Sid je skutočne skazený”. A umelecké meno bolo na svete. Sid a John sa s kamarátmi potĺkali po nočných baroch Londýna a sem tam si zahrali nejaký cover, najčastejšie od Alice Coopera. Ľudia im platili, aby už prestali.  Sid bol už vtedy “podes”. Raz hodil nadrogovaný pohár po Davovi Vanianovi z The Damned, s ktorým bojoval o miesto speváka v kapele. Netrafil a spôsobil jednej dievčine čiastočnú slepotu. Za to sa dostal do väzenia.

Malcolm McLaren, šikovný manažér stvoril The Sex Pistols. Do kapely zobral ako speváka Johna Lydona a prekrstil ho na Johnnyho Rottena (prehnitého) a po odchode Glena Matlocka v 1977 aj Sida Viciousa (skazeného). Ako sám povedal: “Ak je Johnny Rotten hlasom punku, Sid je jeho spôsobom života”. Sida tam chcel práve preto, že hoci Rotten spieval, Sid mal najväčšiu charizmu, ikonický punk look. To pritom Sid nevedel hrať na basu a na viacerých koncertoch bol jeho zosilňovač radšej vypnutý. No Sex Pistols boli tu, unikátna dávka čistého punku.  Zvyšok je história.

Sex Pistols nahrali jediný album Never Mind the Bollocks: Here`s the Sex Pistols s kultovou piesňou Anarchy in the UK. V piesni Bodies dovolili Sidovi hrať na basu, ale nakoniec jeho part nahral iný hudobník. Veľa toho nenahral, pretože bol v nemocnici s hepatitídou (najpravdepodobnejšie ju chytil z ihiel, keď bral drogy). V roku 1977 sa zoznámil s Nancy Spungenovou, americkou groupie, ktorá fungovala tiež ako prostitútka a striptérka na “polovičný úväzok”. Práve ona Sidovi ukázala heroín (hoci Sid už mal vtedy bohaté skúsenosti s drogami).  V 1977 si Sex Pistols vyslúžili obrovskú slávu ako “najvulgárnejšia a najurážajúcejšia kapela planéty”.

]

V 1978 boli Sex Pistols na tour v USA. Časté rušenie koncertov a zhoršenie vzťahov v kapele poznačili celú tour. Sid sa vyznamenal hádam iba tým, že udrel basovou gitarou do hlavy fanúšika. Tiež je známe, že v heroínovom opojení si v Dallase Sid žiletkou vyrezal na hruď slová “Gimme a Fix”. Sid sa následne vydal na sólovú kariéru. Nancy Spungen bola jeho “manažérkou”. Nemohlo to dopadnúť dobre. Sid robil iba výtržnosti.  V októbri 1978 sa Sid zobudil vedľa Nancy v hoteli Chelsea na Manhattane. Tvrdí sa, že práve Sid ju viackrát pichol do brucha nožom. Pár dní nato sa Sid pokúsil o samovraždu. Vďaka právnikovi Jamesovi Mergergovi sa nejako vysekal z hrozby väzenia.

Tomu sa však nevyhol po útoku na Todda Smitha, brata Patti Smith,  v New Yorku. Išiel natvrdo do basy v Rikers Islande a potom na detoxikáciu. Keď ho vo februári 1979 pustili na kauciu,  bola veľká oslava Sidovho návratu. Sid sa predávkoval. Ráno ho našli mŕtveho. Ako sám povedal: “Pravdepodobne zomriem skôr, než sa dožijem 25. Budem však žiť tak ako ja chcem.”

Sid Vicious sa dožil 21 rokov. Ešte poriadne nestihol dospieť. Uveril imidžu, ktorý okolo neho vytvoril McLaren. Vrhol sa do víru drog a rokenrolového života. Bol však prakticky stále dieťa, ktoré nevedelo, čo od radosti robiť. Okrem pochybného imidžu nič nevytvoril, nič po sebe nezanechal, okrem toho, že mnohým ľudom ublížil. Ľuďom z brandže bol na smiech, veď nevedel ani skutočne hrať. Traduje sa, že keď Sid požiadal Lemmyho Kilmistera z Motörhead slovami: “Neviem hrať na basu.”, o to, aby ho Lemmy naučil hrať, Lemmy tejto obrovskej punkovej hviezde odpovedal iba : “Ja viem.”  

Akokoľvek romanticky to zvonku vyzerá, Sid prežil krátky a prázdny život dieťaťa, ktoré nevedelo čo so sebou. Skončilo to predávkovaním v momente, keď mu hrozilo tvrdé väzenie. To by toto dieťa sotva zvládlo. Často sa hovorí, že Sid sa predávkoval úmyselne. Pravdou však je, že hoci sa Sid videl ako legenda a ikona punku, bol iba trápnou figúrkou, ktorej výčiny predčasne ukončil heroín.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.