Jeden z najznámejších hercov súčasnej doby a zároveň muž, pre ktorého je rodina a štyri dcéry na prvom mieste. Ako o sebe tvrdí: „Som pre média len nudný ženáč.“ V posledných rokoch zažiaril vo viacerých špičkových filmoch. „Nenápadná“ hviezda, okolo ktorej sa nešíria klebety ani škandály, si dokonale stráži svoje súkromie a nijako sa nesnaží o vlastnú propagáciu. A napriek tomu – vo všetkej tichosti – patrí vo Forbsovom rebríčku medzi desať komerčne nejúspešnejších hviezd.

Pán Damon, ako vy definujete úspech?
Ako prácu. Úspech je sám osebe proces. V tejto chvíli už mám za sebou dosť filmov – filmov, ktoré boli prepadáky, filmov, ktoré boli úspešné. My, ľudia, ktorí tvoríme filmy, máme jediné – lásku k robeniu filmov. Viem o tom, ako dopadli moje filmy, musím to vedieť; ovplyvňuje to moju kariéru. Ale úspech je pre mňa skôr môj pocit, že som do toho dal všetko, že som odviedol najlepšiu prácu, akú som za daných okolnosti mohol, pocit, že sme povedali príbeh, ktorý sme povedať chceli tak, ako sme chceli. To je pre mňa skutočná definícia úspechu.

Takže pre vás je úspech cesta?
Cesta je všetko! Je to klišé, ale cítim to veľmi reálne vo vlastnom živote, za 25 či 30 rokov, čo som v tomto biznise… Cieľom je práve ten proces tvorenia, skutočne si to užiť. Ako sa ktorému filmu bude dariť, sa nedá až tak predvídať… Urobil som filmy, o ktorých som si myslel, že budú prijaté dobre a budú úspešné, a boli to úplné prepadáky. A urobil som filmy, ktoré boli veľmi úspešné, pričom ja som im veľký úspech nepredpovedal.

Raz ste sa preslávili tým, že ste priznali odmietnutie hlavnej úlohy vo filme Avatar a pripravili ste sa tak o honorár vo výške 250 miliónov dolárov. Bol Avatar ďalší úspešný film, o ktorom ste si nemysleli, že bude taký trhák?
(Smiech) Viem, viem… Toto už sa pekne prevalilo. Rád tento príbeh hovorím, pretože krásne ukazuje, že som ten najblbší podnikateľ na svete! Teraz vážne, v tom čase som nemal na výber. Musel by som sa vykašľať na tím, ktorý pracoval na filme Bornovo ultimátum a moja etika ma nepustila. Takže nebolo to tak, že by som v tom čase nič nerobil a odmietol Avatar. Také niečo by sa nikdy nestalo.

Tak to je aspoň aká-taká útecha!
Presne, aspoň nejaká náplasť! (smiech) Musím ale povedať, že pre mňa bolo na tom celom najväčšou tragédiou to, že som premárnil šancu pracovať s Jamesom Cameronom. On bol vždy na špici zoznamu režisérov, s ktorými som chcel točiť! Keď som s ním hovoril, povedal mi, že vlastne urobil len 6 filmov. A pamätám si, ako ma to vtedy šokovalo. Všetky jeho filmy som poznal od začiatku do konca a od konca po začiatok spamäti a mal som pocit, že urobil oveľa viac než len 6 filmov. Pracuje veľmi zriedka. Je možné, že na ďalší jeho film si počkáme desať rokov…

Aj čo sa vás týka, mali ste teraz podobný útlm: nehrali ste v hlavnej úlohe žiadneho filmu niekoľko rokov. Čo vás viedlo k tomu, že ste si dali prestávku od Hollywoodu?
V septembri 2016 som sa musel presťahovať späť do Bostonu, pretože môj otec umieral. Zomrel v decembri. Bol to rok, kedy som si dal pauzu, pretože som natočil 5 filmov za sebou – Marťana, Jason Bourne, Veľký čínsky múr, Suburbicom – temné predmestie a Zmenšovanie. Svojej rodine som sľúbil, že si dám rok voľno, ale v tom roku som strávil veľa času s otcom, takže nakoniec z toho boli dva roky. Ako rodina sme to skutočne potrebovali.

Matt Damon s manželkou Lucianou Barrosso

Pozeráte sa na filmový priemysel odlišne, odkedy ste sa vrátili po tejto pauze?
Hej, filmový biznis je veľmi odlišný hlavne v porovnaní s tým, čím bol pred 20 rokmi. Trh s DVD v podstate zanikol. Pred pár rokmi som hovoril so šéfom jedného filmového štúdia, ktorý povedal, že tento fakt samotný znížil obchod na polovicu. Napríklad bolo neuveriteľné, že na film Ford verzus Ferrari, sa vôbec zohnali financie, pretože toto je presne ten typ filmov, ktoré miznú z produkcie.

Ako to myslíte?
No, pamätám si, ako sme boli s filmom Liberace v Cannes a hovoril som tam so šéfom jedného štúdia a pýtal som sa ho, prečo ten film odmietol. Každé štúdio ten film odmietlo a my sme ho nakoniec robili s televíziou – s HBO. Povedal: „Vieš, rozpočet bol 25 miliónov, k tomu prirátaj 25 miliónov na reklamu a propagáciu. Zisk si musíš rozdeliť s distribútorom a polovicu dostanú kiná. Takže ten film by musel zarobiť 100 miliónov dolárov a to by som ešte nevidel ani halier zisku a riskoval by som 50 miliónov. Mám veľmi rád Stevena [Soderbergha], Michael [Douglasa] aj teba, ale to by bol skutočne riskantný podnik.“ A preto filmy tohoto typu idú do televízie, alebo sa nikdy ani nenatočia. To je ďalšia zmena pohľadu, je to skrátka už iný biznis.

Je to pre herca alebo producenta skôr hrôzu naháňajúci stav alebo to vnímate ako oživenie?
Ja mám veľké šťastie, pretože som mal ohromne úspešnú kariéru. Naháňalo by mi to hrôzu, keby som bol teraz o 20-25 rokov mladší a začínal by som v tomto biznise – bolo by totiž oveľa menej jasné, ako sa bude vyvíjať. Ale to dobré na tom, je, že veľmi veľa dobrých filmov sa presunulo na televízne obrazovky, takže si myslím, že práce bude dosť. To, o čom hovorím sa týka najmä filmov, ktoré boli mojím živobytím – už sa ich toľko netočí cez veľké filmové štúdiá…

Ako sa tejto novej klíme prispôsobujete?
Žijeme v zaujímavej dobe z toho pohľadu, že je to doba oveľa menej predvídateľná. Posledných pár rokov ma veľmi zmenilo, či už som to tak chcel alebo nie. Stále milujem svoju prácu, milujem robenie filmov a milujem všetky stránky tvorenia filmu. Určite sa v nasledujúcich desiatich rokoch vidím v režisérskej a autorskej polohe.

Vzdali by ste sa herectva?
Nie, budem hrať aj naďalej, ale milujem tvorbu filmov, pretože to napĺňa impulz, ktorý my všetci máme, a síce, rozprávať si navzájom príbehy. Je to veľmi ľudský impulz už od dôb, keď sme na steny jaskýň kreslili výjavy a hovorili „Pozri, ten bizón ma skoro dostal. Ale moji druhovia a ja sme ho nakoniec dostali. Vidíš sa v tom aj ty?“ Film a knihy a hudba… Umenie je najlepší spôsob, ako si tieto príbehy povedať. Stále to milujem. Stále cítim, že sa tomu chcem venovať a neviem, kam to všetko bude smerovať. Cítim sa ohľadom toho trochu neistý. Nasledujúcich 20 rokov určite nebude vyzerať ani trochu tak, ako tých uplynulých 20. To je úplne jasné.

 

 

Prevzaté a preložené z www.the-talks.com – INSPIRATIONAL CONVERSATIONS (inšpiratívne rozhovory). ROLEX hrdo podporuje „The Talks“, ktorá v neutíchajúcej snahe prináša inšpiratívne rozhovory s kreatívnymi ikonami našej doby.

 

 

Zdieľať na Facebooku