Pablo Escobar: kokaínový kráľ

Pablo Escobar: kokaínový kráľ

Pablo Escobar (*1949 +1993) nebol narkoman. Tí, čo ho poznali, tvrdili, že Pablo si občas zapálil trávu. Nezomrel na predávkovanie. Na pohľad obyčajný muž. Ničím výnimočný, nijak špeciálne príťažlivý. Napriek tomu sa Pablo Escobar zapísal do histórie ako jeden z najväčších drogových kráľov a narkoteroristov histórie. Odhaduje sa, že počas jeho kariéry Pablo a jeho kartel importovali do USA 80 % kokaínu. Toto neuveriteľné množstvo mu prinášalo ročný príjem 21,9 miliardy dolárov. Volali ho tiež Kokaínový kráľ. Pablo bol tiež najbohatší kriminálnik histórie, pričom začiatkom 90tych rokov bola jeho čistá hodnota 30 miliárd. TO z neho robí jedného z najbohatších ľudí svojej doby.

Narodil sa v Kolumbii v dedine blízko Medeliny. Jeho otec bol farmár, matka učiteľka. Krátko študoval na univerzite, no skoro prišiel na to, že skutočné peniaze sa skrývajú v kriminálnych aktivitách a dal sa na predávanie pašovaných cigariet a falošných lístkov do lotérie. Dokonca vraj predával falošné diplomy z univerzity či ukradnuté náhrobné kamene. V 70tych rokoch sa pustil do unášania ľudí za výkupné a v tejto dobe začínajú jeho skúsenosti s práškovým kokaínom. Založil prvé cesty, ktorými sa drogy dostvali do USA. V 80tych rokoch už dodával 70-80 ton kokaínu mesačne. Jeho Medelinský kartel tvrdo bojoval s konkurenciou, či už doma alebo v USA, čo viedlo ku krvavým masakrám a nájomným vraždám policajtov, sudcov či politikov. Odhaduje sa, že Escobar bol zodpovedný za vraždu približne 4000 ľudí vrátane 200 sudcov, 1000 policajtov, novinárov a vládnych úradníkov. V 1982 ho dokonca zvolili do parlamentu v domácej Kolumbii.

Pablo bol neuveriteľne podnikavý muž s nezlomnou energiou. Vymyslel nespočetné množstvo spôsobov ako kokaín pašovať. Napríklad ponáral džínsy do tekutého kokaínu, potom ich legálne previezol do USA, kde z nich kokaín vyprali v špeciálnom roztoku a extrahovali kokaín. Keď sa na to vďaka informátorovi prišlo, Pablo jednoducho prestal namáčať džínsy a namiesto nich to robil s krabicami. Pašoval tiež kokaín v pneumatikách lietadiel, pričom piloti si mohli zarobiť v závislosti od toho, koľko v nich bolo kokaínu, až 500 000 dolárov denne. V časoch najväčšej slávy pašoval do štátov 15 ton kokaínu denne. Traduje sa, že kartel musel nakupovať gumičky za vyše 1000 dolárov týždenne, aby mohol baliť peniaze. 10 % hotovosti sa odpisovalo, pretože ju v skladoch zožrali myši. Pablo raz na margo podstaty svojho kokaínového biznisu povedal: “Biznis je jednoduchý: niekoho podplatíte tu, niekoho tam a platíte priateľského bankára, aby ste získali peniaze späť.”

S tak obrovskými peniazmi si Pablo myslel, že je nesmrteľný a môže si dovoliť všetko. V jeho dome v Puerto Triunfo vybudoval súkromnú zoo s hrochmi, žirafami, slonmi a inými zvermi. Budoval vo svojej krajine domovy či futbalové ihriská. Tvrdí sa, že vďaka jeho peniazom vyhral medelinský Atlético Nacional juhoamerický turnaj Copa Libertadores v 1989. Keď bola jeho rodina na úteku a dcéra Manuela bola chorá, aby ju zahral, spálil okolo 2 milióny dolárov. Ľudia mu verili, že je novodobý Robin Hood. Vždy bol dobrý vo vytváraní svojho pozitívneho image. Dokonca keď sa pokúšal, aby sa zmenili v jeho krajine zákony týkajúce sa vydávania osôb do cudziny (tzv. extradícia) – strašne sa bál amerického väzenia, ponúkol sa, že vyplatí zahraničný dlh Kolumbie – 10 miliárd dolárov. Keď koncom 80tych rokoch zhabali jeho osobnú “flotilu”, bolo v nej 142 lietadiel, 20 helikoptér, 32 jácht a 141 domov, bytov a kancelárií. Vlastnil tiež 2 ponorky, ktoré tiež využíval na pašovanie kokaínu.

Po zavraždení Luisa Carlosa Galána sa vláda s Pablom dohodla, že zanechá svoje kriminálne aktivity výmenou za mierne väzenie. Escobar z toho urobil frašku. Je väzenie La Catedral mala futbalové ihrisko, vírivku, vodopád, obrovský dom s bábikami, kasíno, nočný klub, kúpele a iné vymoženosti. Keď sa to verejnosť dozvedela, Pablo “ušiel” a do konca života sa už pred políciou ukrýval.

Žiadne stromy však nerastú do neba. Spojené štáty sa už na to nemohli pozerať a vytvorili špeciálnu jednotku z Delta Force, Sealov a Centra Spike. Vydali sa po Pablovej stope. Počet jeho nepriateľov narastal. Vytvorila sa organizácia Los Pepes (skratka pre Ľudia prenasledovaní Pablom Escobarom), ktorá nemala zľutovania. Zabili viac než 300 Escobarových ľudí, jeho právnika a príbuzných. Dokonca došlo aj na demolovanie obydlí.

Pablo, kokaínový kráľ, pán sveta, ktorý sa topil v bohatstve, skončil zastrelený v 44 rokoch po tom, ako ho vystopovali vďaka jeho telefónu. Pokúšal sa ujsť po strechách, no trafili ho do nohy a hornej časti tela. Guľka do ucha bola osudná. Jeho dvaja bratia veria, že sa zastrelil: “Zabil sa, nezastrelili ho. Počas všetkých tých rokov, čo išli po jeho stopách, hovoril mi každý deň, že ak ho skutočne zaženú do kúta, zastrelí sa ranou cez ucho.”

Ani po jeho smrti nebol pokoj. Jeho biznis si ukradol Cali kartel, až kým v polovici
90tych rokov aj ten nezlikvidovala kolumbijská vláda. Jeho najbližší museli ujsť z krajiny a skrývať sa pred pomstou.

Akokoľvek vyzerajú drogy lákavo, ani pre narkomana ani pre priekupníka neprinášajú šťastie. Božie mlyny melú pomaly ale isto. Aj Palbo Escobar, známy tiež ako El Patrón či Don Pablo, si svoje šťastie nekúpil a skončil s guľkou v hlave. Jeho smrť je mementom pre ostatných. Drogy sú nástroj smrti a kto sa s nimi zapletie, nič dobré ho nečaká.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.