Louis Armstrong: keď legendy majú svoje hriechy

Louis Armstrong: keď legendy majú svoje hriechy

Louis Daniel Amstrong (*1901 – +1971), ktorého celý svet poznal pod prezývkou Satchmo, bol americký hráč na trúbku, spevák a tiež príležitostný herec. Celý svet si ho bude naveky pamätať ako jazzmana, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v tomto žánri. Jeho kariéra trvala 5 desaťročí a práve on spoluformoval viaceré éry histórie jazzu. Je logické, že jazzman sa môže narodiť iba v New Orleanse, kolíske černošského jazzu. Už ako 20 ročný bol známy ako neobyčajne invenčný hráč na trúbku. Najprv začínal v kapele, no postupne sa prepracoval až k sólovej hre. Bol známy spoluprácou s viacerými známymi jazzmanmi. Hoci to bol legendárny hráč na trúbku, svet si ho pamätá najmä kvôli nezameniteľnému hlasu v hitoch ako Hello Dolly či What a Wonderful World. U Satchma platí, že vďaka svojmu talentu sa povzniesol nad rasové predsudky a ako černošský umelec sa dostal aj tam, kde pre umelcov tmavej pleti nikdy nebolo miesto. Farba jeho pokožky bola až na druhom mieste, na prvom bolo jeho umenie. Je to až neuveriteľné, keď zoberiete do úvahy, že Satchmo bol slávny v dobe rasovej segregácie. Amerika tej doby bola extrémne rasovo rozdelená. Satchmo bol však v prvom rade umelec, nikdy farbu svojej kože nepolitizoval, no tiež sa netajil odporom k rasovej segregácii.

Louis Armstrong žil v dobe, keď meradlom úspechu neboli predaje platní. No aj tak sa mu dostalo veľkých uznaní. Za všetky spomeňme, že v 2017 ho uviedli do Rhythm & Bluseovej siene slávy. Pritom vychádzal z takých pomerov, že nikto by si ani len netipol, že malý Louis sa stane hudobnou legendou. Skôr by si mnohí vsadili na to, že skončí v base. Jeho detstvo a mladosť bola plná chudoby. Robil rôzne práce. Prvé stretnutia s jazzom zažíval v bordeloch, kde hrali černošskí hudobníci. Do piatich rokov ho vychovávala stará mama, neskôr sa vrátil k matke. Jeho otec ich opustil skoro po jeho narodení. Mal však šťastie, že židovská rodina Kamoffskych, pre ktorých robil rôzne práce ako napríklad predaj uhlia do bordelov, ho brala takmer ako člena rodiny. Tu prvýkrát zažil tiež to, že nielen čierni sú segregovaní. Aj na Kamoffskych sa pozerali kvôli ich židovskému pôvodu ako na niečo podradné. Celý život preto na krku nosil Dávidovu hviezdu a ako tvrdil, naučil sa od židov ako žiť – skutočný život a odhodlanie. Aj prvú trúbku mu zadovážil starý pán Kamoffsky zo záložne.

Keď mal Louis 11 rokov, vyhodili ho zo školy. S matkou sa pretĺkal v jednoizbovom dome, kde žil s viacerými členmi rodiny. S inými chlapcami si zarábal tak, že spieval na uliciach. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka Satchmo, skomolenina zo Satchelmouth, teda ústa ako vrecko. Aby mu totiž starší chlapci nezobrali zarobené drobné, schovával si ich v ústach. Keď mal 12 rokov, zobral si otčimovu zbraň a vystreli. Za to ho zavreli do polepšovne, ktorú viedol kapitán Jones. Priateľ kapitána Jonesa Peter Davis bol Louisovým prvým učiteľom na trúbke a vybral ho ako šéfa kapely. V dychovej kapele následne hrávali na parníkoch. Tu sa veľa naučil a postupne sa stával slávnym, až sa z neho stala legenda, ktorú dnes poznáme.

Satchmov život bol všetko len nie prechádzka ružovou záhradou. Je v ňom mnoho zlého. V tej dobe pracovať v hudobnej branži znamenalo napojenie na mafiu. Preto si Louis zadovážil bieleho manažéra, ktorý mal na mafiu skvelé kontakty. Tomu ostal verný celý život. Veril, že bieli budú lepšie chápať, ako Louisa presadiť v segregovanej Amerike. Louis bol tiež známy svojimi závislosťami. So svojou matkou mal zvláštny vzťah – bral ju skôr ako staršiu sestru (mala ho v 16tich rokoch). Keď mal 16 či 17 rokov, rozhodla sa, že ho naučí “piť ako chlapa” a spolu sa spili pod obraz boží v úzkych New Orleanských uličkách. Napriek tomu Armstrong alkoholu nikdy neprepadol. Riešil však iné, horšie problémy. Celý život sa obával o svoje zdravie, až tak, že sa stal závislým na laxatívach, ktoré užíval, aby mal pod kontrolou svoju váhu. Tiež je známa jeho celoživotná závislosť na marihuane. Tvrdil, že je to zdravšie ako whisky, čo mohla byť aj pravda. V dobe prohibície totiž rôzne domáce pálenky mohli aj zabíjať. Louis fajčil tri jointy veľkosti cigary denne. Kvôli marihuane ho tiež zavreli na 30 dní, keď si verejne v parku doprial svojho jointa. Tak sa stal jednou z prvých celebrít, ktoré zavreli za prechovávanie drog. Raz povedal: “(Marihuana) ti pomáha zabudnúť všetky zlé veci, ktorá sa ti dejú, keď si černoch.” No fajčiť marihuanu nebolo dobré rozhodnutie. Pravdepodobne vďaka svojmu marihuanovému návyku sa u Armstronga rozvinul pľúcny problém, ktorý viedol k infarktu myokardu skôr, než sa dožil 70tych narodenín.

Louis Armstrong bol jeden z prvých umelcov, čo mali verejne problémy kvôli drogám. Napriek tomu mu ku cti slúži, že nikdy neprepadol horším návykom ani nespadol do sfér zločinu, k čomu ho predurčoval jeho pôvod. Prakticky jeho celý život bol jazz. Ako raz odpovedal jednému reportérovi na otázku, ako by definoval jazz: “Jazz je to, čo hrám, aby som žil.” A tento jazz dokázal v hitparádach prekonať dokonca aj slávnych Beatles.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.