Led Zeppelin: ich rozpad zavinila smrť

Led Zeppelin: ich rozpad zavinila smrť

Ťažko si môžete predstaviť kultovejšiu kapelu než Led Zeppelin. Vznikla v Londýne v 1968. Gitarista Jimmy Page, spevák Robert Plant, basák a klávesák John Paul Jones a bubeník John Bonham, to sú štyri mená, ktoré sa nezmazateľne zapísali do hudobnej histórie. Bez nich by nikdy nevznikol heavy metal. Hudobným mozgom kapely bol Jimmy Page, o texty sa staral Plant. Jonesove experimenty s klávesmi sa stali legendárne. A John Bonham, bubeník, bol ten, kto sa nakoniec postaral o ich rozpad. Majú za sebou 8 albumov a vo svojej dobe to bola najväčšia kapela na svete. Odborníci aj fanúšikovia ich pokladajú za najúspešnejšiu, inovatívnu a vplyvnú rockovú kapelu histórie. Patria medzi najpredávanejších umelcov histórie – odhaduje sa, že predali 200 – 300 miliónov nosičov. V USA sú druhí najpredávanejší v histórii. Každý z ich albumov sa umiestnil v top 10 Billboard album chart, šesť dosiahlo číslo 1. Rolling Stone ich označil za “najheavy kapelu všetkých čias” a za “najväčšiu kapelu 70tych rokov”. V Rock and Rollovej sieni slávy sú od 1995. Odborníci tvrdia, že v 70tych rokoch boli rovnako vplyvní ako Beatles v 60tych.

V Blogu sa zameriame na príbeh Johna Bonhama, ktorého alkohol a drogy zabili. Drogovala však celá kapela. Žili predsa v 70tych rokoch, keď boli negatívne účinky drog ešte relatívne neznáme a kto bol rocker, ten jednoducho musel drogovať. Trocha smiešne však vyznievajú reči Jimmyho Pagea, ktorý pil podobne ako Bonham prvú ligu a pomohol značke Jack Daniel`s stať sa nevyhnutnou súčasťou image. Jimmy však hovorí: “Nemyslím, že ľudia v mojich časoch pili také kvantá ako dnes… Mladí ľudia sú dnes schopní vypiť oveľa viac alkoholu ako som kedy ja dokázal.” Pritom Page si prežil život rockového boha s plnými štadiónmi a divokými after-party, kde tiekol alkohol potokom, drogy a mladé dievčatá boli všade. Keď sa ho však pýtali, prečo tak rapídne schudol v časoch svojej najväčšej slávy – čo je bežný príznak drogovej závislosti, povedal: “Musíte pochopiť, že Led Zeppelin hral trojhodinové vystúpenia, noc za nocou cestou Amerikou. Bolo to veľmi fyzické. Schudol som, začal som nosiť menšie nohavice. To je jednoducho všetko.” Tiež sa bráni tomu, že by kedy bral kokaín alebo heroín. Povedal: “Čo? Nie, skutočne. Nebudem ospravedlňovať užívanie drog, pretože som videl ľudí v hroznom stave a kvôli drogám som stratil veľa priateľov. Tragické straty. Tak to nebudem ospravedlňovať.” Na otázku, či by bola ich muzika iná bez drog, povedal: “Skutočne neviem. Ale moja pozornosť bola veľmi jasná. Všetko ste si museli pamätať, pretože počítače vtedy neboli.”

Hoci Jimmy Page mal svoje excesy, akokoľvek sa to snaží dnes zakrývať, Robert Plant bol v pohode. Ako hovorí: “Drogy, o to nemám záujem… Trocha som ich skúšal, to áno. Ale dostali sa do cesty mojej radosti.” Plant sa nezaujímal, čo robili ostatní ľudia v jeho kapele. Povedal: “Ich voľný čas bol ich voľný čas. A tak to bolo vždy. To bol jeden z dôvodov, prečo sme si zachovali zdravý rozum v skutočne bláznivých dňoch – pretože sme netrávili všetko svoj čas spolu.”

Taký John Bonham toto o drogách povedať nemohol. V hudbe bol boh. Dodnes je považovaný za jedného z najäčších a najvplyvnejších rockových bubeníkov všetých čias. Rebríčku Rolling Stone 100 najväčších bubeníkov všetkých čias kraľuje práve Bonham. John bol inovátor, jeho sóla trvali aj 30 minút, do rockovej hudby prinesol bongá či tympany, hral tiež holými rukami. Ako povedal Phil Collins: “Už po pár minútach som bol hotový z bubeníka. Robil veci s basovým bubnom, aké som predtým nikdy nevidel. Hral s holými rukami na bubnoch – neskôr som sa dozvedel, že kedysi bol murár a mal veľmi tvrdé ruky… Bol, už vtedy, hlavnou inšpiráciou môjho hrania.”

Paradoxne bol Bonham skôr domased, nenávidel lietanie. Keď bol doma, bol v pohode. No na tour, v hoteli, ak chcel ostať v pohode, dal si sem tam drink, sem tam experimentoval s drogami. Už od mladosti mal rád pivo. Keď si vypil, začal sa vystatovať a vyvádzať. Ako povedal jeho kamarát Bev Bevan: “Bol to extrovert, priateľský chalan, ktorého by ste chceli objať. No bohužiaľ pil príliš veľa. Prehnal to a bol agresívny. Podobne ako Keith Moon. Cítili, že musia dostáť svojej reputácii.” Chľastanie a drogy si vybrali na Bonhamovi svoju daň a na koncertoch, hlavne v Nemecku, bola na ňom poznať výrazná únava. Išlo to s ním z kopca. Po skúške v septembri 1980 povedal Plantovi: “Mal som to s bubnami. Katdý hrá lepšie ako ja. Poviem ti, keď prídeme na skúšku, ty pôjdeš bubnovať a ja budem spievať.” V ten deň začal John piť naobed a pokračoval až do polnoci. Vypil 40 vodiek počas 12 hodín. Zaspal na gauči, tak ho jeho asistent odniesol do postele. Na druhé ráno ho išli hľadať a bol mŕtvy. Zadusil sa, podobne ako Jimi Hendrix, vlastnými zvratkami.

Bonham, okrem alkoholu, bol tiež závislý na heroíne, bral tiež lieky proti úzkosti. Nakoniec ho však zabil chlast. Ako povedal Jones: “Mal dobré momenty, no potom začal s vodkou. Myslím, že pil, pretože mal nejaké problémy v súkromnom živote. No zomrel náhodou. Nesprávne ležal, keď bol opitý.” Paradoxne Bonhamova smrť viedla k rozpadu kapely. Ako jej zvyšní členovia napísali v oficiálnej tlačovej správe: “Chceme, aby sa vedelo, že strata nášho drahého priateľa a hlboký rešpekt, ktorý máme voči jeho rodiny a tiež zmysel pre nedeliteľnú harmóniu, ktorý máme spolu s našim managerom, nás vedie k tomu, že sme sa rozhodli nepokračovať tak ako doteraz.” A to bol koniec legendy. Led Zeppelin sa už dohromady nikdy nedali. Tak skončila kvôli alkoholu jedna hudobná éra.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.