Keith Richards: celý život na drogách

Keith Richards: celý život na drogách

Keith Richards (*18.12.1943), neoddeliteľná súčasť The Rolling Stones. Gitarista, spevák, textár. Na scéne sú neuveriteľných takmer 55 rokov. Keitha označili za 4. najlepšieho rockového gitaristu všetkých čias. Spolu s Mickom Jaggerom napísal 14 piesní, ktoré sa umiestnili v top 500 najlepších songov všetkých čias. Keith je zosobnením rock-and-rollu. Narodil sa počas druhej svetovej vojny v Londýne. Raz jeho matku s malým Keithom, vtedy novorodencom, evakuovali počas náletov slávnymi V1 na Londýn. Keď sa vrátili domov, zistili, že bomba padla priamo na jeho posteľ. Keith sa skamarátil s Mickom Jaggerom už na základnej škole a spolu neskôr tvorili (a stále tvoria) históriu rockovej hudby. Prakticky nik nie je taký slávny ako The Rolling Stones. Každej dekáde majú čo povedať, pričom začali vo veľkom štýle, keď vytvorili akúsi rebelujúcu temnú alternatívu k The Beatles. A sú tu doteraz.

Keith je však slávny aj svojou neuveriteľnou odolnosťou. Prakticky 50 rokov v kuse užíva drogy, pričom vyskúšal asi všetko. S heroínom skončil ešte v 70tych rokoch, pár rokov neskôr s kokaínom, marihuanu fajčí dodnes. Cigarety tiež.  Hovorí sa, že keby sa udiala nukleárna apokalypsa, prežijú len šváby a Keith Richards. Niečo na tom bude. V 1965 Keitha skoro zabil skrat na pódiu. Struny jeho gitary zhoreli, Keith stratil vedomie a keď sa prebral, pripísal svoje prežitie faktu, že mal topánky s hrubými gumenými podrážkami. V 1969 ho zasa prizabil motorkársky gang Hells Angels. V 1971 Richards skoro zhorel v izbe, keď podľa svojho zvyku zadriemal v ihlou po aplikácii heroínu v jednej ruke a zapálenou cigaretou v druhej.  Tiež sa traduje, že mu raz vo Švajčiarsku niekto dal do kokaínu strychnín, po čom skoro zomrel. Sám tento zážitok popisuje ako: “Bol som v totálnej kóme ale zároveň úplne bdelý. Počul som každého. A oni hovorili niečo ako: Hej, je mŕtvy. Mávali rukami, štuchali do mňa a ja som si myslel, veď ja nie som mŕtvy.”

O Keithovi panuje mnoho mýtov. Vraj v 1973 bola jeho krv taká toxická, že mu museli urobiť transfúziu. Pravdou je, že mu robili hemodialýzu, aby odfiltrovali toxické látky z jeho tela, pretože poškodzovali obličky. Vraj po tejto procedúre Keith spal niekoľko dní. Keď v 2006 spadol na Fiji z palmy tak nešťastne, že mu museli operovať mozog a dať do hlavy kovovú platničku, vraj za tým boli tiež drogy. A azda najdivnejším Keithovým úletom bolo, že raz dokonca šnupal popol vlastného otca. Sám o tom píše vo svojej autobiografii: “Keď som dal prečo kryt z urny, trocha popola vyletelo na stôl. Nemohol som ho jednoducho zotrieť zo stola, tak som si zobral trocha na prst a šnupol. Popol k popolu, otec k synovi.”

Prečo má Keith takú výdrž? Zdalo by sa, že Keith je zrovna ten príklad, keď drogy neškodia ale naopak, pomáhajú k obrovskej kreativite. Veď ich berie člen jednej z najslávnejších kapiel všetkých čias. Keith však hovorí: “V skutočnosti nie je žiadna súvislosť medzi drogami, muzikou a štýlom, akým ju robíte. Nikdy som necítil, že by nejako pomáhali mojej kreativite. Iba ma udržali bdelého v noci.” Ako hovorí, je veľmi ťažké poznať, kedy treba s drogami prestať. “Je to niečo, čo som musel zastaviť, pretože som si uvedomil, že sú experimenty, ktoré trvajú príliš dlho. Niektorí ľudia takéto veci zvládnu, iní nie. Ak sa drogy stanú dôležitejšími ako hudba, vtedy ste prehrali.”

Keith má zvláštnu teóriu, prečo zrovna on prežil, hoci mnoho jeho kolegov sa jednoducho predávkovalo a umrelo v mladom veku. Ako hovorí: “Nie je to je iba o vysokej kvalite drog, ktorej pripisujem svoje prežitie. Bol som tiež mimoriadne precízny v tom, koľko som ich zobral. Nikdy som si nezobral ani o trochu viac, aby som sa cítil ešte lepšie. Toto je bod, v ktorom mnoho ľudí drogám podľahne. Je to nenažranosť. Tá sa ma nikdy skutočne netýkala.”

Aj napriek predrogovaným rokom Keith stále dúfa, že si ešte trochu požije. Hovorí: “Nechcem ešte vidieť svojho starého kamaráta Lucifera. To je chlapík, ktorého uvidím, nie? Ja nepôjdem inde, musím sa s tým zmieriť.”  Deti Micka Jaggera tvrdia, že neberú drogy práve kvôli tomu, že vyrastali pri Keithovi a videli, čo drogy robia.

Keith Richards prežil šialený život plný drog, alkoholu, excesov a muziky. Keď však pozorne študujete jeho životopis, zistíte, že s heroínom a kokaínom sekol relatívne skoro a vždy si dával dobrý pozor, aby neprebral. Skôr mu hrozilo, že zhorí pri požiari, keď si podpáli izbu zapálenou cigaretou, zatiaľ čo bude spať. Keith si vždy dával pozor, koľko toho berie. Tiež bola u neho na prvom mieste vždy muzika. Mnoho legiend o sebe šíril sám ako súčasť rockového imidžu. Navyše má neuveriteľné šťastie. Možno môžeme pripisovať Keithove drogové excesy starostlivo budovanému obrazu, podobne, ako keď manažéri budovali imidž The Rolling Stones ako zlých chlapcov, aby sa odlíšili od The Beatles. Potom by zázračné Keithovo prežívanie nebol až taký zázrak. Keď ho porovnáme s Iggym Popop alebo Ozzym Osbournom, ktorí tiež zobrali kvantá drog a má to na nich neodškriepiteľný dopad, Keith z nich dopadol relatívne najlepšie.  Jeho najlepšie roky sú však asi už nenávratne preč. A ako sám hovorí: “Je lož, že drogy ti pomôžu robiť skvelú muziku.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.