Géniovia minulosti a drogy

Géniovia minulosti a drogy

Drogy, to nie je novodobý nešvar, ktorý sa týka prevažne sfetovaných hudobníkov. Drogy sprevádzajú ľudský rod od počiatkov histórie a prepadlo nim mnoho skvelých myslí. Dôvodom bola zvedavosť, snaha nájsť ďalšie dimenzie mysle či zážitku alebo išlo o prirodzenú snahu zvládnuť viac, ako je v ľudských silách. Drogy toto všetko sľubujú. Bohužiaľ, cena, ktorú za toto človek zaplatí, je strašná. Často to býva ľudský život. Prečítajte si príbehy slávnych a skvelých velikánov ľudstva, ktorí bohužiaľ na svojej ceste životom zablúdili priamo k drogám.

Sigmund Freud: kokaínový kráľ

O Sigmundovi sme už písali, no žiadny zoznam by nebol úplný, ak by sme vynechali tohto priekopníka na poli psychoanalýzy. Sigmund Freud je spolu s Fridrichom Nietzschem a Karlom Marxom osobnosť, ktorej myšlienky formovali 20. storočie. Bol to on, kto ukázal, že existujú oveľa väčšie, neprebádané zákutia ľudskej mysle, než popisovalo osvietenstvo a racionalizmus. Freud bol ohromný novátor. A tak sa zaľúbil do novinky – kokaínu. Považoval ju za zázračný prostriedok, ktorý má mnoho použití. Odporúčal ju dokonca vo svojom slávnom pojednaní Über Coca v 1984 na liečbu závislosti. Nakoniec svoje pobláznenie kokaínom prekonal. No zabila ho iná, aj dnes všeobecne akceptovaná droga, nikotín. Nakoniec podstúpil eutanáziu z rúk kolegu lekára Maxa Schura, keď bolo jasné, že v dôsledku rakoviny je bolestivá smrť nevyhnuteľná.

 

Thomas Alva Edison

Edison je prototypom vynálezcu. Pripisuje sa mu vynález prakticky použiteľnej elektrickej žiarovky , fonografu, filmovej kamery a mnohých ďalších vecí. Za svoj život získal 1093 patentov v USA a tiež mnohé patenty vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku. Všeobecne sa nehovorí o tom, že Edison obľuboval kokaín. No nie v takej forme, ako sa zneužíva dnes. V 1863 vymyslel francúzsky chemik Angelo Mariani tzv. Víno Mariani. Išlo o bordeaux s výťažkom s listov kokay. Obsah etanolu pomohol “vytiahnuť” z listov koky kokaín, ktorý dosahoval koncentráciu 7 mg na fľašu vína. Thomas Alva Edison bol notorický nespavec. Namiesto spánku radšej vymýšľal vynálezy. Keď uvážime, že sa nalieval vínom s kokaínom, ani nám to nepríde divné.

Steve Jobs a Bill Gates

Málokto vie, že slávny Steve Jobs v búrlivých 60tych rokoch experimentoval s LSD. Ako sám povedal, bola to jedna z “dvoch-troch najdôležitejších vecí, ktoré v živote urobil.” Dokonca tvrdil, že jeho osobnosť má určité časti, ktoré iní spolupracovníci nikdy nepochopie, pretože nikdy neskúsili psychedelickú drogu. Dokonca sa vyjadril pohrdlivo o Billovi Gatesovi, že nemá imagináciu. Ako povedal: “Bill je v zásade bez nápadov a nikdy nič nevynašiel. Myslím si, že sa teraz lepšie cíti vo filantropii než v technológii. On iba bez hanby vykradol nápady iných ľudí. Bol by to oveľa hlbší človek, keby skúsil LSD alebo išiel do ašramu, keď bol mladší.” Paradoxom je, že aj Bill Gates priznal, že v mladosti skúsil LSD, hoci s tým robil oveľa väčšie tajnosti než Steve Jobs.

 

Richard Feynman

Toto je jeden z najväčších popularizátorov fyziky v 20. storočí. Feynman bol súčasťou projektu Manhattan – vývoj atómovej bomby – a tiež to bol on, čo zistil príčinu havárie raketoplánu Challenger. Feynman bol otvorená myseľ, bohužiaľ otvorená aj voči drogám. Vždy však bol opatrný s drogami, pretože sa obával, že drogy poškodia jeho mozog. Preto prestal piť alkohol, akonáhle sa u neho začali prejavovať známky závislosti. Ako napísal: “Viete, mám z myslenia takú zábavu, že nechcem zničiť to najlepšie zariadenie, ktoré robí zo života takú super vec. Preto som neskôr odmietal experimentovať s LSD napriek mojej zvedavosti čo sa týka halucinogénov.” Napriek tomu Feynman vďaka priateľstvu s Johnom C. Lillym a jeho výsku v oblasti senzorickej deprivácie – obmedzeniu podnetov pre zmysly – experimentoval s LSD, ketamínom a marihuanou.

Títo myslitelia nie sú vôbec v histórii ojedinelí. Spisovateľ Charles Dickens bol závislý na ópiu a v neskoršom veku pravidelne navštevoval ópiové dúpätá v Londýne. Ernest Hemingway bol zasa ťažký alkoholik, ktorý cez deň písal a v noci pil. Nakoniec v roku 1961 spáchal samovraždu. Edgar Allan Poe, známy autor pochmúrnych poviedok, bol zasa alkoholik, ktorý rád experimentoval s množstvom drog. Mnoho historikov si myslí, že tieto nešťastné návyky stáli aj za jeho mysterióznou smrťou v 1949. Winston Churchill, vďaka ktorému Veľká Británia prežila útoky Nemecka a nakoniec stála na strane víťazných mocností, bol známy svojou neuveriteľnou spotrebou alkoholu. Málokto vie, že Winston bral aj amfetamíny, aby zvládal nespať a plánovať vojenské operácie. A takto môžeme menovať donekonečna. Hitler, van Gogh, Čajkovskij, Ulysses S. Grant. Malé ospravedlnie týchto velikánov môže byť fakt, že v ich dobe sa ešte o negatívnych účinkoch drog veľa nevedelo. Mnohí, akonáhle odhalili odvrátenú stránku drog, sa ich rýchlo zbavilo. No v dnešnej dobe, keď sú účinky drog dobre známe, neexistuje ospravedlnenie na ich zneužívanie. Oháňať sa tým, že aj velikáni ich brali, je scestné. Pretože aj im drogy poškodili zdravie, či dokonca stáli za ich smrťou. Aj ich príbehy dokazujú jednoduchý ale o to závažnejší fakt – drogy sú zlo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.