Jarek Nohavica: alkoholik udavač

Jarek Nohavica: alkoholik udavač

Jaromír Nohavica (* 1953) je český folkový pesničkár z Ostravy. Geniálny textár, pesničkár, libretista, spevák, skladateľ, gitarista a heligónkár. Prvú pesničku zložil v 8 rokoch. Vyštudoval strednú školu knihovnícku, dokonca začal študovať aj na Vysokej škole baníckej, no nevydržal pri tom. Preslávil ho test v coververzii Black Sabbath, ktorú v Československu spievala Marie Rottrová pod názvom Lásko, voníš dešťem. Jarek robil texty a spolupracoval aj s Věrou Špinarovou či Čechomorom. V 2002 si zahral v kultovom filme Rok ďábla. Za hudbu k tomuto filmu dostal Českého leva za najlepšiu hudbu. Časopis Rock & Pop vyhodnotil jeho album Divné století ako najlepší český hudobný album od roku 1989. Akademie populární hudby ho zaradila do Síně slávy a v cene Anděl 2009 vyhral v kategórii najpredávanejší album.

Jarek desaťročia robí skvelú hudbu. Mnoho jeho songov zľudovelo a patria do repertoáru každého lepšieho skauta či trampa. Jeho Tři čuníci či Zítra ráno v pět pravidelne znejú pri táborákoch. Z jeho pesničiek na človeka sála človečina. Jarek sa na nič nehrá a hovorí jazykom, ktorému každého rozumie. Vyrástol v Ostrave, rázovitej oblasti, kde každý každého poznal. Prvé koncerty mával pri klepáči na koberce na dvore v Ostrave-Porube. Decká sedeli okolo, on s gitarou na vyvýšenom mieste a hral to, čo deti chceli počuť. Tak je to vlastne doteraz.

Prvé vážnejšie vystúpenie mal vo V klube Vysokej školy banskej v Porube v 1972. Tu stretol aj svoju manželku Marii. Otca mu vyhodili z rádia a na výšku mohol zabudnúť. Pretĺkal sa – napríklad expedoval pluhové ostria, robil knihovníka a potom narukoval. Po vojne odišiel do Českého Těšína. Dôvody boli opäť prozaické – nemohol už so ženou bývať u rodičov, nemohli nájsť nič v Ostrave až nakoniec Martina išla učiť do Těšína a dostal a tam izbu. Jarek sa dostal do knižnice. Vtedy však padlo kľúčové rozhodnutie. Vydal sa voľnú nohu, napísal pesničku pre Marii Rotrovú a začal hrať pre ľudí. Mal už dve deti a ani jeho žena nechcela, aby sa úplne venoval hudbe. No podržala ho. Ako hovorí Jarek: “Odešel sem dost zostra, byl to skok do neznáma. Žena to tehdy neměla snadné, nechtěla, abych šel na volnou nohu, měli jsme už dvě malé děti. Nebýt jí, tak bych to nepřežil.”

Kariéra sa rozbehla naplno a s ňou prišli problémy s alkoholom. Desať rokov to bolo o tvorbe, povoľovaní a zakazovaní koncertov, pocitoch ohrozenia a o alkohole. Jeho koncerty sa striedavo zakazovali a povoľovali, čo iba zvyšovalo jeho popularitu. Kamarát povedal: “Kamkoli jsme přijeli, stoly se prohýbaly pod desítkami panáků a každý chtěl Jarka zvát. Nebylo to snadné ukočírovat.“ Ako hovorí Jarek: “Řešili jsme všechno chlastem, nezajímalo nás, co bude druhý den.” Kamarát fotograf Jan Šilpoch tiež spomína: “Stávalo se například, že během vystoupení zapomínal texty.”

Bola to šialená doba. Práve vtedy sa Jarek dostal pod krycím menom Mirek k vynútenej spolupráci s ŠtB. Táto mu tiež zobrala kus života. Robil to z donútenia. Snažil sa dávať iba také informácie, ktoré boli banálne a ktoré už ŠtB poznala. No peklo pre neho nastalo po revolúcii, kde jeho spoluprácu všetci riešili a napríklad kolega pesničkár Jaroslav Hutka o ňom urobil pesničku Udavač z Těšína. Človek sa nediví, že Jarek upadol do alkoholizmu – pri všetkej neistote a tlaku, čo na neho bol vyvíjaný.

Po desiatich rokov to už nešlo ďalej a v 1991 nastúpil Jarek na popud kamaráta pesničkára Karla Plíhala na protialkoholické liečenie. Bola to určitá očista. V liečebni si nechal ostrihať dlhé vlasy a vrátil sa na pódiá. Búrlivé osemdesiate roky nechal za sebou. No nebolo to jednoduché. Vydržal tam iba polovicu šesťmesačnej liečby a cyklus prerušil. Jeho kamarát Zdeněk Vřešťál spomína: “Varovali mě, že to špatně dopadne.” Jarek bol v tej dobe veľký preborník v pití vodky, no dokázal sa zbaviť svojich démonov.

Svoj životný štýl dokonale prekopal. Predtým do seba hádzal jedného panáka za druhým, dnes si nedá ani malé pivo. Zabudol na celonočné záťahy a uzavrel sa do súkromia. S mnohými ľuďmi prerušil spojenie. Dokonca zo dňa na deň prestal fajčiť. Sústredil sa na na to, čo robil vždy najlepšie – hudbu. Má tiež jasný názor na úlohu alkoholu či drog na tvorbu. Ako hovorí: “Alkohol je legendou, na niž se nabalily kladné i záporné mýty, ale ve skutečnosti je to zřejmě jenom nedůležitá součást lidského života, ze které se udělala modla. Možná nějací kluci, Cobainové, mohou něco napsat v opojení, ale já nebyl schopen napsat opilý ani jednu píseň! A píseň je nejdůležitější! Koncert je až pak.”

Jarek je bez akýchkoľvek diskusii jedným z najlepších pesničkárov v našich krajinách. A to nehovoríme len o Čechách ale aj Slovensku či Poľsku. Legendou v tomto priestore bol vždy Karel Kryl. Jarek nesie pochodeň ďalej. Ako sa vyjadril uznávaný pesničkár Vladimír Merta: “Přirozeně, že na jeho úspěch žárlím. Ale říkal jsem si už tehdy, že musí přijít někdo, kdo ten folk rozprodá. Stalo se to v Americe a muselo to přijít i u nás.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.